Cvičebné návyky sa menia s počtom detí

Keď sme ešte nemali deti, môj manžel cvičil častejšie ako dnes. Chodieval pravidelne behať, loziť po skalách a doma každý večer robil sklapovačky a nezaháľala ani hrazda na dvere. Odkedy však máme dvoch malých nezbedníkov, manželove fyzické aktivity síce neustali, ale podstatne sa zmenili. Trénuje na prechádzkach s kočíkom, občas si s ním aj zabehne a jeho pravidelnou aktivitou je zápasenie a boxovanie so starším synom.

Aj pohojdať sa treba

A tak je logické, že hrazda na dvere, ktorá bývala kedysi hojne využívaná, už dlhšiu dobu odpočívala. Občas sa síce na ňu niekto zavesil, ale na cvičenie ju nikto nepoužil už ani nepamätáme. Zato sme pre ňu našli nové využitie. Visí na nej hojdačka. Stali sme sa tak najpopulárnejšou domácnosťou s deťmi vo vchode, pretože ju využívame nielen my, ale aj všetky deti v okolí. Je to v poriadku, každé životné obdobie má svoje plusy aj mínusy. Síce nemôžeme príliš cvičiť, ale keď budeme môcť zase čas tráviť týmto spôsobom, možno nám bude chýbať to spomínané zápasenie, boxovanie a detský smiech.